Záchranný koráb

Tel.č.:   +421 949 263 199
E-mail: zachrannykorab@zachrannykorab.sk
Prinz
Prinz na adopciu

Pohlavie: Pes
Vek: 0
Rasa:
Kastrácia: kastrovaný
Dátum prijatia do útulku:
Patróni:

Antispam kód

† 08.04.2006

Zvoní telefón. - Prinz je na tom veľmi zle; buď si ho prídete zobrať, alebo ho dám uspať! - zaznie hlas. Vraj dobrých ľudí...
Prinz nebol bežný prípad. Bol to dlhosrstý nemecký ovčiak, ktorý mal za sebou zaujímavú minulosť. Najskôr ho pôvodní majitelia chceli vyhodiť, nakoľko sa začali venovať mačkám. Zobral si ho môj súčasný partner, ktorý v tom čase pracoval ako psovod. Z Prinza sa vykľul nadaný psík, ktorý mal prístup aj tam, kam iné služobné psy nemohli. Keď si odslúžil svoje roky, mal zaistený spokojný dôchodok. Lenže človek mieni...

Partner sa rozviedol a musel sa odsťahovať. Do podnájmu, kde mu zviera nestrpeli. Našli sa istí ľudia, ochotní si Prinza zobrať, starať sa oňho a spríjemňovať mu starobu, nakoľko to bol nielen pekný ale aj spôsobný pes. Partner si myslel, že bude všetko v poriadku. Bolo - istý čas. Kým nezačali problémy...
- Prinz neudrží moč, musíte prísť!
- Prinz má problém s obličkami, budú to kamene, treba zaplatiť operáciu!
- Prinz zase neudržal stolicu, niečo s ním teba urobiť!
- Prinz má veľké zdravotné problémy, asi ho bude treba uspať.
Toto boli telefonáty, ktoré začali ešte v Bratislave. Partner bol každú chvíľu na ceste za Prinzom. Žiaľ, v tom čase sme už mali Giu a Rocca a ďalšieho veľkého psa do bratislavského bytu sme už brať nechceli - a ani nemohli, nakoľko aj s dvoma sme mali problémy so susedmi, aj keď psi boli úplne ticho. Začali sme teda pripravovať sťahovanie niekam, kde počet psov nikomu vadiť nebude.

Nakoľko sme sa ani jeden nenarodili v Rotschildovskej rodine, na kúpu domu sme nepomýšľali. Rozhodli sme sa pre podnájom.
Ešte sme nemali veci po sťahovaní ani poriadne vyložené, keď zazvonil telefón s úvodnou vetou. Pozreli sme na seba... a bolo rozhodnuté. Nasledovala cesta 100 km tam, 100 km nazad, medzitým kontrola na hranici v oboch smeroch, samozrejme, no a Prinz bol v novom domove. Bol príliš tučný a zjavne nechodil na nijaké prechádzky. Fyzická kondícia o ničom. Apatický pohľad, ani z cesty autom, ktorú mal vždy tak rád, sa netešil.
Na druhý deň ihneď k veterinárovi. Touto cestou by som sa veľmi pekne chcela poďakovať dvom pánom veterinárom, ktorí sa o svorku v tom čase starali - a veľmi dobre starali. Sú to páni Dr. Frey z Pezinka a Dr. Szakáll zo Senca. Vďaka za všetko, páni!
Dozvedeli sme sa, že Prinz má síce nádor na hlave (veľmi dobre viditeľný - foto) a slabé srdce, ale inak mu nič nie je. Iba je starý. Vtedy mal necelých 14 rokov. Dohodli sme si termín operácie.

Operácia prebehla výborne, napriek problémom so srdcom sa Prinz uzdravoval relatívne rýchlo. A tak začali dlhšie prechádzky... Nikdy sme nemali problém s "neudržaním moču a stolice", ani žiadne "problémy s obličkami". Iba problémy s kĺbmi, ako u každého veľkého a ťažkého psa, a srdce. Netrvalo ani štvrť roka a z apatického psa sa stal normálny veľký pes, s radosťou nosiaci všelijaké konáre z vychádzok, aportujúci s nadšením loptičku a behajúci skoro ako keby mal kĺby zdravé.
Všetko prebiehalo dobre, až prišiel termín, kedy sme sa museli znovu sťahovať. Prinz žil u nás od mája 2005 a sťahovanie malo prebehnúť do 1. mája 2006.
V noci zo 7. na 8. apríla ma zobudilo Prinzovo štekanie. Bol veľmi nepokojný a nedal sa utíšiť. Onedlho začal mať problémy s dýchaním. Dýchal veľmi plytko a prerývane. Bola jedna hodina v noci...
Zobudila som pána doktora, odniesli sme Prinza do auta a leteli do ordinácie. Dostal niekoľko injekcií, Dr. Frey nám požičal špeciálne nosidlá (Prinz vážil vyše 40 kg aj po schudnutí - bol to veľký pes) a šlo sa domov s tým, že uvidíme, ako to bude ráno. Veľkú nádej ale lekár nedával, tvrdil, že srdce si svoje už odslúžilo...
Dýchanie sa síce stabilizovalo, ale... už sa nepostavil. Celé doobedie toho smutného 8. apríla sme sa snažili dostať ho na nohy, ale nevládal. Nasledovala posledná cesta...
V podstate sme VEDELI. Ale stále tu bola taká maličká nádej, že možno sa niečo stane, nejaký zázrak, a Prinz sa svojich 15. narodenín v auguste dožije... Žiaľ, žiadny zázrak sa nekonal. Keďže sme toho názoru, že keď už niekto trpieť musí, nesmie to byť zviera, rozhodli sme sa pre tú poslednú injekciu. Verím tomu, že sme sa rozhodli dobre.
Prinz prežil posledný rok svojho života naplno, u ľudí, ktorí ho mali radi a v spoločnosti niekoľkých psov, ktorí ho akceptovali. Samozrejme, nie ako vodcu svorky, na to bol príliš starý a v slabej kondícii, ale ako plnohodnotného člena. Našiel svoje miesto v živote a bol spokojný. Dúfam, že to takto cítil aj on...

 

Záchranný koráb © 2014 | Created by www.disweb.sk